Je nezodpovedné, radiť ľuďom vymienať eurá
Výzvy, aby si Slováci previedli svoje úspory na stabilnejšie meny, považuje za nezodpovedné. Portfólio manažér Metatrom Capital a externý poradca J&T Banky Juraj Podracký pre Investujeme.sk dodáva, kurz eura, napríklad voči doláru, nie je pre Slovákov až tak podstatný. Za zaujímavý investičný inštrument považuje korporátne dlhopisy, ktoré sa vďaka kríze, dajú nakúpiť za zaujímavú cenu.
Podľa Juraja Podrackého má spoločná európska mena obrovský význam nielen pre Slovensko, ale pre celý svet: „Keď vezmeme celú európsku 27-čku, tak je to najväčšia ekonomika na svete. 17-tka krajín eurozóny je druhá najväčšia ekonomika na svete. Keby sa tento celok rozpadol, malo by to veľký politický dopad…"
Medializované návrhy, aby si Slováci previedli svoje úspory do inej meny, považuje za nezodpovedné: „Práve panika je jedným z kľúčov k tomu, či euro prežije, alebo nie. Keď všetci Slováci, všetci Taliani, všetci Španieli, všetci Íri nabehnú zajtra do svojich bánk a budú euro predávať, tak pôjde o trade, na aký neexistuje protistrana. Celé obyvateľstvo sa zrazu nemôže začať zbavovať vlastnej meny. Eurá nezaniknú. Depozít je zhruba 10 triliónov eur, keby ich zrazu niekto chcel zameniť napríklad za nórske koruny, tak to nie je možné. Z môjho pohľadu je to veľmi nešťastné odporúčanie.“
Na druhej strane však J. Podracký dodáva: „Situácia je vážna, takže rozumiem, že keď sa človek veľmi obáva o svoje úspory a neverí tomu, že eurozóna vydrží, tak má dôvod vymeniť si peniaze. Z môjho pohľadu je dôležité, rozhodnúť sa. Či verím tomu, že euro vydrží. Ak áno, potom sa nemusím báť. Ak nie, tak treba utekať. Ale vyzývať ľudí na nejakú paniku, to je veľmi zlé…“
Krátkodobá zámena eur nemusí priniesť želaný efekt. Najmä ak má sporiteľ nasporenú menšiu sumu. „Pri malých sumách sú vysoké transakčné náklady. Niektoré banky, keď chcete meniť milión, tak vám dajú veľmi dobrý kurz, ak chcete meniť 10 tisíc, tak je kurz oveľa nepriaznivejší. Potom, o polroka, keď sa situácia upokojí a vy si meníte peniaze späť, tak po zohľadnení poplatkov máte zrazu stratu.“
Pri väčšom majetku má diverzifikácia väčší význam, menové riziko však J. Podhracký nepreceňuje:„Diverzifikácia nám pomáha z dlhodobého pohľadu dosiahnuť vyvážený výnos. Na druhej strane treba povedať, že nie je dôvod príliš sa fokusovať na nejaký kurz pokiaľ máte príjmy aj spotrebu v eurách. Viac by vás mala zaujímať výška inflácie. To, že kurz EUR/USD bol 1,35 a teraz je 1,27, síce má nejaké vplyvy na výšku našej inflácie skrz ropu, ale v zásade nás to nemusí zaujímať.“
Dôvodom výmeny peňazí nemá byť obava z mierneho oslabenia eura, hovorí však aj o výnimke: „Vtedy, ak sa naozaj bojíte a predpokladáte, že pár EUR/USD pôjde na paritu alebo dokonca pod ňu, tak už to je zrazu 30–40% pohyb. Navyše, keď sa napríklad švédska alebo nórska korunu posilnia, tak v takom prípade môže byť zmena významná. Ale keď sa kurz hýbe v nejakom koridore, tak to nie je relevantné. Pred časom som videl v televíznych novinách reportáž, že euro je dole, ale to nie je relevantné, pretože ak euro prežije, je mi jedno, aký je kurz EUR/USD."
Zaujímavé môžu byť korporátne dlhopisy
J. Podracký vidí zaujímavú príležitosť v korporátnych dlhopisoch: „Je to mix, nie je to len jeden sektor, kde by sme povedali, choďte napríklad len do médií. Hovoríme o mixe rôznych sektorov. Sú tam slovenské, české aj európske tituly. V periférnych krajinách sa musia banky zbavovať svojich pozícií a pritom sa objaví veľa korporátnych dlhopisov, ktoré sa obchodujú s veľkým diskontom. Aj dobré korporačné obligácie sú hádzané do jedného zlého koša, lebo emitentmi sú Španieli, Portugalci alebo Íri.“
Priame investície do dlhopisov sú však vhodné len pre bonitných investorov. Slovákov určite neuvidíme hromadne nakupovať cenné papiere: „Z môjho pohľadu je to tým, že generácia môjho otca a mojej babičky vyrástla na tom, že dostali nejaké kupóny, z ktorých nič nevideli, pretože mnohé firmy boli vytunelované, takže nemajú žiadnu dôveru.“
Navyše, Slovákom chýbajú v tejto oblasti skúsenosti: „Do roku 2000 boli peniaze uložené výlučne na vkladoch a až neskôr tu začali vznikať prvé fondy, ktoré sa začali dostávať viac do povedomia. Ak dnes slovenskí klienti idú na kapitálový trh – tak cez podielové fondy. Ja si osobne nemyslím, že sa to zmení. Je málo pravdepodobné, že si bežní klient kúpi za 10 tisíc korporátny dlhpopis MOLu. Je to aj správne, pri takýchto sumách je veľmi ťažké diverzifikovať portólio. Už 200 tisíc eur je málo na dlhopisové portfólio. Na diverzifikáciu potrebujete minimálne 10 emisií, pričom niektoré emisie sú minimálne v sume 100 tisíc a to nedáva veľký priestor pre drobných investorov.“
Zdroj: Juraj Podracký pre www.investujeme.sk