Debatný klub makroekonómov
Dlh krajiny či ekonomický rast? Makroekonomický pohľad na to, čo bolo skôr a čo od čoho závisí. Alebo prečo sa makroekonómovia nevedia zhodnúť ani na tom, ako treba správne čítať dáta.
Január 2010
Nadväzujúc na svoju úspešnú knihu a na históriu finančných kríz z roku 2009 profesori ekonómie na Harvarde Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová publikujú štúdiu: „Rast v čase dlhu“. Na základe analýzy historických dát zo 44 krajín za posledných 200 rokov postulujú záver, že ak dlh krajiny presiahne 90 percent HDP, tak to negatívne vplýva na jej budúci ekonomický rast. Dáta ukazujú, že zadlžené krajiny rastú priemerne o viac než jedno percento pomalšie ako krajiny menej zadlžené, pričom podľa nich existuje kauzalita od vysokého dlhu smerom k nízkemu rastu. Štúdia zaznamenáva úspech a veľkú podporu medzi ekonómami, médiami i politikmi.
August 2011
Štúdiu o vplyve dlhu na rast vydáva i profesor Stephen Cecchetti, šéf ekonomického oddelenia Svetovej banky pre medzinárodné platby a dostáva sa k číslu 85 respektíve 95 percent štátneho dlhu k HDP. V tom čase je prepojenie medzi výškou dlhu a rastom ekonomiky uznávanou mantrou a pre komentátorov makroekonomického diania už len akousi samozrejmou trivialitou. Svoje štúdie o vplyve výšky dlhu a rastu stihli dovtedy dávno publikovať už aj ekonómovia z Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky.
Apríl 2012
K tejto už „uzavretej téme“ sa vracajú profesori ekonómie Ugo Panizza a Filippo Presbitero publikáciou, ktorá varuje pred tvrdením o priamej kauzalite medzi výškou dlhu a následným rastom ekonomiky. Ich ekonometrické modelovanie totiž žiadnu takúto kauzalitu nedetekovalo. Táto práca však ostáva v ústraní a nevzbudzuje záujem.
Apríl 2013
Pandorinu skrinku otvárajú až študent Thomas Herndon a profesori ekonómie Michael Ash a Robert Pollin z univerzity v Massachusetts. Ich štúdia odhaľuje hrubé výpočtové a štatistické chyby v slávnej práci Rogoffa a Reinhartovej zaváňajúce naivitou či manipuláciou dát na podporu svojich tvrdení. Ak by totiž narábali s výpočtami správne, tak sa priemerný historický rast zadlžených ekonomík prakticky nelíši od rastu nezadlžených. O niekoľko dní nato síce Rogoff a Reinhartová chybu priznávajú, tvrdia však, že aj napriek tomu sa na záveroch ich štúdie nič nemení.
Február 2014
Ekonómovia Medzinárodného menového fondu vydali publikáciu „Dlh a Rast: Existuje magická hranica?“, kde opatrne prezentujú názor, že z dlhodobého hľadiska z pozorovaných historických dát neexistuje jasná hranica medzi výškou dlhu krajiny a jej následným rastom. Snažia sa pritom vyhnúť viacerým metodologickým chybám a zároveň rozširujú svoju analýzu o dlhšie časové obdobie a viac krajín než autori pred nimi. Na záver, zrejme poučení minulým vývojom, radšej triezvo upozorňujú, že ich práca nie je ešte kompletná a v danej oblasti je nutné podniknúť ďalší výskum.
Dôkladne prečítajúc všetky spomínané štúdie si netrúfam odhadnúť, ako dlho ešte bude pokračovať verejná debata svetových makroekonomických kapacít na otázku, ktorú laická verejnosť nanešťastie považuje za dávno zodpovedanú. Pre niekoho sledujúceho túto agóniu takpovediac „zboku“ je, myslím si, kľúčovým, aj keď zďaleka nie novým zistením, že makroekonómia pripomína skôr sofistikovaný debatný klub než pole oblasti s pevnými odpoveďami. Medzi účastníkmi tohto klubu de facto nepanuje ani dohoda o tom, ako postupovať pri analýze dát či ako interpretovať vypočítané výsledky. Je potom na škodu veci, keď sa výsledky takýchto štúdií médiami prezentujú ako jasný a pevný empirický fakt.
Zdroj: Juraj Podracký pre www.finweb.hnonline.sk